Zápisky z Nepálu. Ilam. Časť III.

Autor: Simona Kuciaková | 10.4.2014 o 13:01 | (upravené 10.4.2014 o 17:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  127x

Tretia časť zápiskov z Ilamu je poslednou, no nie vyčerpávajúcou súčasťou tohto príbehu. Niečo si však treba ponechať aj na ústne podanie počas letnonočných posedení pri ohni alebo i dlhozimných večerov v kaviarenských zariadeniach. Nájdete tu tiež odkaz na výber z fotografií (hlavne pre vás, čo ste nevideli), aby sa vám lepšie videlo... Tak teda snáď už len to Namasťe! ;)

Je neskorý večer a tma tmavšia než v rohu. Sedím si tak na lavičke pred domom a pozorujem tie nekonečné  tisícky súhvezdí na oblohe. Čarovný to svet! Stále sa nedokážem nabažiť  toho neskonalého pocitu voľnosti, všetkých tých psychadelických štrkavo-kŕkavých a vtáčich zvukov, vychádzajúcich z pralesa. Prichádza Kolpana a sadá si ku mne. "Zajtra je nový rok - rok 2070", prehlási. "Čože, 2070?", pýtam sa nechápavo... "Presne tak. Je to podľa nášho nepálskeho kalendára. Je výborné, že ste práve tu!", dodáva.

Mňa už v tejto krajine asi nič neprekvapí. Nikdy by som nepovedala, že sa takého roku dožijem a ešte k tomu, že to bude v Nepále. Nepálci sú predsa v niečom popredu. Že práve - a to doslova "v čase" - by asi nikto o nich netvrdil :)

"Na jazere Mai Pokhari bude oslava", pokračuje Kolpana."Otec povedal, že tam zajtra spolu pôjdeme. On sa tu doma s mamou o všetko postará. A keďže mám narodeniny, zastavíme sa cestou domov pri vodopádoch, kde to celé poriadne oslávime."

Skvelé! Milujem tieto ich programy zo dňa na deň. Neplánuje sa nič zbytočne dlho dopredu. Otec sa jednoducho pri večeri rozhodne, čo bude na ďalší deň, a tak to aj bude. Diskusia sa samozrejme pripúšťa, ale zväčša sú všetci spokojní. Ja samozrejme nenamietam. Zajtra sa nepracuje, namiesto toho tu máme naraz hneď dva príjemné "eventy" v jeden deň.) Idem sa na to poriadne vyspať.

 

K Mai Pokhari ide dlhá kľukatá cesta. My sme sa samozrejme rozhodli si ju skrátiť... Škriabeme sa krížom hore kopcami okolo čajových políčok a lapáme po dychu. Nikde ani náznak civilizácie. Asi po dvoch hodinách dorazíme k jazeru. Všade je kopa hinduistov, ktorí smerujú k brehu jazera, aby vykonali svoj novoročný rituál. Pália vonné tyčinky, ktoré ukladajú na lodičky vyrobené z listov, posypané lupeňmi kvetov rhododendronu - ich posvätného stromu a samozrejme si niečo pritom brblú popod nos. Celé je to strašne silné a veľkolepé. Žiadne ohňostroje, žiadne šampanské, žiadne disco. Táto novoročná oslava za denného svetla sa mi veru pozdáva.

Oslava číslo dva, teda Kalpanina dvadsiatka, taktiež stojí za to. Tancovačka naboso pod vodopádmi uprostred divočiny, kopec sladkostí z trhu po ceste a radosti z vlastnej spoločnosti. Cítim sa ako malé štastné dieťa. (Na porovnanie - ako vyzerá taká oslava dvadsiatich narodenín u nás... ehm ;)

 

V noci bola búrka. Taká búrka, že som myslela, že nám ten náš útly, hlineno-drevený domček celý odfúkne alebo spadne na hlavu. Celý čas som sa krčila pod spacákom a pozerala na palmy ohýbajúce sa pod tým vetriskom až k zemi. Plech (ová) strecha udierala celú noc, do toho divé hromy, o bleskoch ani nehovorím. Vraj "taká normálna lokálna víchrica"... Bŕŕŕ.

Nič sa nedá robiť. Počasie sa mení a naznačuje, že náš čas v Ilame sa postupne napĺňa. Čoskoro začne obdobie monzúnov a my máme pred sebou ešte takmer mesačný trek, ktorý musíme dovtedy stihnúť. Vo vode a vetre sa nešlape najlepšie a navyše vychádzajú aj tie malé zmrdy - pijavice.

Ťažko sa bude opúšťať  toto úžasné miesto. Ono záhadné "niekde", kde som sa stále chcela stratiť; také  prívetivé "niekam", kam som v zlých časoch túžila ujsť; to zvláštne "niečo", čo som v najlepších chvíľach svojho života cítila v žalúdku ... som našla za tých pár týždňov práve tu - na Suryovej farme uprostred ilamských lesov.

Za pár dni už kráčame smer západ. Nelúčime sa však navždy. Jedného dňa sa sem opäť vrátime, starší, širší a skúsenejší. A dovtedy, poznanie, ktoré si odtiaľto odnášame, budeme nosiť stále v sebe a snažiť sa ho posúvať ďalej. Lebo i my sa máme od nich čo učiť. धन्यवाद !

 

Nejaké fotky

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?